ABLÁCIA | odtrhnutie (med.) |
---|---|
ABRUPCIA | náhle prerušenie, odtrhnutie |
ABRUPCIA | odtrhnutie svalu alebo šľachy |
ABRUPCIA | odtrhnutie svalu alebo šľachy, zlomenie, ulomenie zuba, odlúčenie placenty |
ALKYL | chemický radikál uhľovodíkov, jednoväzbový uhlíkový zvyšok odvodený od molekuly nasýteného uhľovodíka odtrhnutím atómu vodíka |
FANTASTA | snílek, človek odtrhnutý od reality |
IN ABSTRACTO | odtrhnuto od reality |
IONIZÁCIA | vznik iontu, najčastejšie odtrhnutím elektrónu od neutrálnej častice |
OBERA | odtrhnuté ovocie |
OBERALA | odtrhávala plody |