| BLAVATSKÁ | teozofka, pôvodom z Ukrajiny, významná osobnosť duchovného života polovice a konca 19. storočia a zakladateľka Teozofickej spoločnosti (Helena Petrovna, 1831-1891) |
|---|---|
| DON | titul kňaza, osoby duchovného stavu |
| JÁHEN | najnižší stupeň duchovného svätenia v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, diakon |
| KANCELÁR | v stredoveku vedúci úradník svetského alebo duchovného vyššieho úradu, titul niektorých stredoeurópskych kurfirstov, v niektorých krajinách, napr. v Nemecku, titul najvyšších predstaviteľov štátu, napr. predsedu vlády, predstavený vysokého úradu |
| OKAZIONALIZMUS | názor o príležitostnom božom sprostredkovaní duchovného a hmotného |
| OTEC | titul duchovnej osoby, oslovenie duchovného |
| REVEREND | titul duchovného |
| SPEE | nemecký jezuita, ktorý je považovaný za význačného morálneho teológa, najväčšieho lyrika raného baroka a duchovného spisovateľa (Friedrich, 1591-1635) |
| TEMPLÁR | príslušník prvého duchovného stredovekého rytierskeho rádu na ochranu pútnikov vo Svätej zemi, rád založený po 1. krížovej výprave do Jeruzalema roku 1119, oficiálny názov Chudobní rytieri Kristovi od chrámu ? |
| TONZÚRA | hladko vyholené miesto na temene hlavy katolíckych kňazov a mníchov, obrad, pri ktorom biskup alumnovi symbolicky pristrihol vlasy na piatich miestach a tým ho slávnostne uviedol do duchovného stavu a do svojej diecézy |