ABSOLÚTNOSŤ | úplná čistota, úplnosť, dokonalosť (lek.) |
---|---|
ABSOLÚTNOSŤ | úplnosť, dokonalosť, neobmedzenosť |
AFEKTOVANOSŤ | strojená, prehnaná dokonalosť v prejavoch, chovaní, precíznosť, škrobenosť |
ARETÉ | statočnosť, dokonalosť, zdatnosť, cnosť |
DEFICIENCIA | nedostatok, nedokonalosť, chyba |
IDEÁL | predstava dokonalosti, vzor |
JOGA | staroindický filozoficko-náboženský smer usilujúci o dosiahnutie dokonalosti cestou odriekania a rozjímania, súbor telesných a dychových cvičení, jogizmus |
KALOKAGATIA | starogrécka predstava úplného súladu telesnej a duševnej krásy, ideál dokonalosti, snaha po duševnej rovnováhe |
MAHÁTMA | (sanskrit) indický čestný titul, v preklade veľká duša, človek, ktorý podľa indických náboženských predstáv dosiahol po mnohých prevteleniach božskú dokonalosť, napr. Mahátmá Gándhí, čestný titul v Indii |
NEDOKONALÝ | má ďaleko od dokonalosti |