ABSOLÚTNOSŤ | úplná čistota, úplnosť, dokonalosť (lek.) |
---|---|
ABSOLÚTNOSŤ | úplnosť, dokonalosť, neobmedzenosť |
AFEKTOVANOSŤ | strojená, prehnaná dokonalosť v prejavoch, chovaní, precíznosť, škrobenosť |
ARETÉ | statočnosť, dokonalosť, zdatnosť, cnosť |
ATWOOD | americký astronóm, geograf, geológ, konštruktér a vynálezca, ktorý sa zaoberal najmä zdokonaľovaním planetárií (Wallace Walter, 1872-1949) |
DEFICIENCIA | nedostatok, nedokonalosť, chyba |
DIALO | konalo |
IDEÁL | predstava dokonalosti, vzor |
JOGA | staroindický filozoficko-náboženský smer usilujúci o dosiahnutie dokonalosti cestou odriekania a rozjímania, súbor telesných a dychových cvičení, jogizmus |
KALOKAGATIA | starogrécka predstava úplného súladu telesnej a duševnej krásy, ideál dokonalosti, snaha po duševnej rovnováhe |