ABSOLUTIZÁCIA | absolutizovanie, nadradzovanie nad podmienky, dodanie charakteru absolútnosti niečomu, zovšeobecňovanie, často neoprávnené |
---|---|
ABSOLÚTNOSŤ | nemanie vzťahu k niečomu, neobmedzená platnosť, nezávislosť, nepodmienenosť, opak relatívnosti |
ABSOLVOVAŤ | vyštudovať, vychodiť školu, dokončiť štúdium alebo činnosť, vykonať niečo predpísané, naplánované, byť/stať sa absolventom |
ABSTRAKCIA | zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie, abstrahovanie, niečo neskutočné, neexistujúce, myšlienkové operácie od jednotlivého k všeobecnému, k zákonitostiam |
ABSURDUM | niečo nelogické, sporné, čo nemôže platiť súčasne |
AD USUM | pre potrebu, na použitie, niečo zámerne upravené |
ADAPTÉR | prístroj, zariadenie, ktorým sa niečo prispôsobuje na nové použitie, pomocný prístroj rozširujúci účinnosť hlavného prístroja |
ADHERENTNÝ | priľnavý, pristupujúci k niečomu zvonku |
ADHERENTNÝ | pristupujúci k niečomu zvonku |
ADVOKÁCIA | obhajoba, presadzovanie niečoho |